Ako to začalo

Oficiálny program na papieri vyzerá nádherne. Presne dovtedy, kým z neho chceš zistiť tri veci, na ktorých festival reálne stojí: čo sa s čím bije, kam z toho všetkého chcem ísť ja — a čo hrá práve teraz, kým tu stojím s papierom v ruke.

Z papiera to nevyčítaš. Skúšali sme to niekoľko rokov. Volalo sa to Ozora.

Najprv sme si pomohli sami

Chodili sme tam ako kmeň, rok čo rok. A oficiálny program bol vždy jeden veľký chaos. Tak sme si spravili vlastnú appku — najprv úplne jednoduchú: program so všetkými stagemi na jednom mieste.

Potom pribudlo označenie „kam idem ja". Potom vec, ktorá to celé zlomila: kde sa mi plány bijú — dvaja interpreti, jeden čas, dva konce areálu, klasika. A potom tá najlepšia: kde idú ostatní z kmeňa.

Pribudla aj mapa areálu s navigáciou na scény. O druhej v noci ťa k stageu dovedie šípka, nie čuch.

Nakoniec appka vedela aj počasie a hodnotenie setov — o rok si tak presne pamätáš, ktorý stál za to. A stala sa jedným z mála dôvodov, prečo sme mobil vôbec vyťahovali. Lebo na festivale nechceš mať v ruke telefón; chceš tam byť. Toto ale naozaj pomáhalo.

Push notifikácie sme nedali naschvál. To tam nechceš.

Potom to prišlo znova. A znova.

O mesiac prišiel Grape. Tak čo — prerobíme appku? Prerobili. Išlo to. Ale robili sme tú istú vec druhý raz.

Potom Piešťanské Zábaly, festival o pár ulíc a o dva rády menší. A my zas: ideme robiť appku? Tretiu? AI dnes kód napíše — ale ani jej sa nechce počúvať to isté zadanie dokola.

Vtedy nám to docvaklo. Tretí raz kopírovať appku je presne tá chvíľa, keď človek vymyslí platformu — nie z vízie, z lenivosti. Prestali sme vyrábať appky na festivaly a spravili sme jednu, ktorá vie byť hociktorou z nich. A keď už raz vie festival, zvládne aj chatu, turistiku, narodeniny či Silvestra — plán je vždy ten istý, len sa mení, čo je na programe.

Jedna zásada, čo z toho ostala

Appka je jedno miesto, kde platí, čo platí. Kecanie ostáva v chate — tam je mu dobre a nikto ho nechce sťahovať inam. Do appky idú len tvrdé skutočnosti, ktoré by v chate zmizli pod tristo správami: kto ide, o koľkej je zraz, kto berie varič. (Skús o polnoci nájsť v chate, o koľkej je ráno zraz. Skús. Počkáme.)

Dnes sa to volá Syntrofi.

A čo ďalej? Kávovar.

Najbližší plán: spojenie s farangur.com — appkou na spoločné balenie a cestovanie. Lebo niekoľkodňový festival s kmeňom pätnástich ľudí je logistická operácia. Kto berie varič? Nech ich tam nie sú štyri. Kto výzdobu, nech máme kemp pekný. Má niekto kompresor?

A niekto sa vždy ozve: „ja beriem kávovar."

Naozaj sa to stalo.

Telefón vo vrecku. Kávovar v kempe. Partia pokope.